Dopad krízy na zahraničnú politiku SR

"Analýza vývoja dopadov hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku"
Príspevok MZVSR: Dopad krízy na zahraničnú politiku SR a aktivity MZV SR v boji proti kríze
1/ Dopad krízy na zahraničnú politiku SR
Hospodárska kríza spolu s ďalšími negatívnymi krízovými javmi majú a budú mať vplyv na medzinárodné postavenie Slovenska, na stabilitu a perspektívu jeho vnútorného vývoja. Slovensko nebolo pri zrode ani jedného z týchto negatívnych globálnych procesov a faktorov, ale je súčasťou svetovej ekonomiky a musí sa na ne pripraviť, nájsť si správne miesto v ochrannom úsilí pred ich negatívnymi dôsledkami a prípadné zmeny využiť na udržanie terajšej pozície alebo na posilnenie svojho postavenia v reálnom medzinárodnom prostredí. Nové globálne trendy zvýrazňujú viaceré bezpečnostné riziká (predovšetkým ekonomickej povahy), preto je nutné cez ich prizmu analyzovať silné a slabé stránky Slovenska v tomto turbulentnom prostredí.
Globálna ekonomická kríza priamo ovplyvňuje i politický vývoj v mnohých krajinách sveta a hĺbka i závažnosť jej negatívnych dôsledkov sa ešte nedá presne predvídať. Nové riziká a hrozby, vyvolané svetovou hospodárskou krízou, relativizujú všetky doterajšie prognózy svetového vývoja. Vývoj Slovenska, podobne ako vývoj väčšiny európskych krajín, je vo veľkej miere závislý na konsolidácii situácie veľkých európskych a svetových hráčov.
Zahraničná politika SR analyzuje dopady krízy, vyvodzuje z nej závery pre ďalší postup a reaguje na ne v rámci jednotnej politiky vlády SR. V dôsledku krízy bolo potrebné prehodnotiť priority slovenskej zahraničnej politiky a preorientovať sa na nasledovné úlohy:
- napomáhať pri zmierňovaní dôsledkov globálnej finančnej a ekonomickej krízy; kardinálnou a permanentnou sa stala úloha maximálne využiť všetky nástroje vonkajšieho pôsobenia štátu na medzinárodnej scéne, ktoré má vláda a jej diplomacia k dispozícii; synergia pôsobenia všetkých vládnych rezortov a všetkých subjektov, ktoré pôsobia v zahranično-politickej a ekonomickej oblasti je v zápase pri prekonávaní súčasnej hospodárskej krízy otázkou strategickej dôležitosti;
- došlo k zmene hierarchizácie priorít zahraničnej politiky SR, v rámci ktorej sa sústreďuje hlavný ťah na aktivity EÚ pri hľadaní spoločných receptov na prekonávanie krízy. Slovenskí predstavitelia na všetkých úrovniach v Rade EÚ a na ďalších fórach Únie vystupujú proti akýmkoľvek snahám o protekcionizmus v členských krajinách Únie, presadili spoločné opatrenia v automobilovom priemysle, podieľajú sa na príprave a schvaľovaní regulačných opatrení v bankovej a finančnej sfére, presadzujú ochranu záujmov Slovenska pri tvorbe architektúry nadnárodných finančných regulátorov, a pod.;
- zahraničná politika SR vyhodnocuje všetky negatíva a riziká súčasnej doby, synergický efekt paralelných krízových javov, kde zvlášť ostro vystúpila do popredia energetická kríza a v rámci nej nedávna plynová kríza. Úspešne zvládnutie plynovej krízy bolo výsledkom intenzívneho, spoločného úsilia premiéra a vlády SR, aktívnych zahranično-politických krokov SR a jasným dôkazom účinnosti európskej solidarity a v Únii spoločne dohodnutých riešení;