Trh práce

Ako vhodné rozhodnutie môžeme označiť zavedenie zamestnaneckej prémie, akejsi negatívnej dane pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Môže to byť stimul k ekonomickej aktivite u osôb, ktoré majú šancu zamestnať sa len za nízku mzdu. Možno to chápať ako prínos pri potláčaní dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je dlhodobo

vážnym problémom v SR.

Teoreticky by mohol mať žiaduci efekt na dlhodobú nezamestnanosť aj projekt sociálnych podnikov. Tie patria k hlavným opatreniam vlády proti rastúcej nezamestnanosti. Sú to podniky, ktorých časť zamestnancov mali pôvodne tvoriť znevýhodnení nezamestnaní, za čo dostávali od štátu štedré dotácie. Po najnovších zmenách ich môžu zakladať aj obce a samosprávy a vypadla podmienka, že časť zamestnancov majú tvoriť znevýhodnení záujemcovia o prácu. Tieto podniky však predstavujú typický protikrízový deformátor. Vzhľadom na svoje postavenie získavajú oproti konkurencii, ktorej nie je týmto spôsobom dotovaná pracovná sila, neoprávnené, štátom dotované privilegované postavenie.

Zmena zákona o minimálnej mzde, ktorá posilňuje postavenie vlády pri jej určovaní predstavuje ďalší negatívny krok. Zákon umožňuje vláde stanoviť výšku minimálnej mzdy potom, ako nedôjde k dohode medzi sociálnymi partnermi. Zmenou zákona sa narušil systém, ktorý umožňoval podnikateľskému sektoru jednoducho predvídať na základe nastavených parametrov valorizáciu minimálnej mzdy.