Účinnosť opatrení
Pozrime sa bližšie opatrenia, ktoré boli prijaté Vládou SR na zmiernenie dopadov krízy na Slovensko. Je nevyhnutné si uvedomiť, že boli určené na zmiernenie dopadov, pretože ohnisko krízy a jej príčiny sú mimo Slovenska. Náš vývoj závisí hlavne od vývoja v Nemecku a Veľkej Británii. S ohľadom na náš ekonomický, demografický a geografický rozmer nás to predurčuje, že nemôžeme hasiť ohnisko krízy. Opatrenia sú cielene zamerané na zmiernenie sociálnych dopadov ekonomickej krízy, udržanie zamestnanosti a v miere únosnej aj na udržanie a pokiaľ možno aj tvorbu nových pracovných miest. Celkovo to môže byť prínos pre zabránenie enormnému prepadu súkromnej spotreby a nárastu chudoby. V tomto smere opodstatnené je aj cielené programové zvýšenie verejných výdajov, hlavne do infraštruktúry, ktoré pomôže zamestnanosti a cez vyplácané mzdy aj spotrebe a produkcii.
Filozoficky povedané, tieto opatrenia do značnej miery menia súkromný dlh na verejný, pričom ten je kontrolovaný. Z tohto dôvodu nie je prínosné paušálne plošné a necielené zníženie odvodov a daní podnikateľskej sféry. Paušálne plošné zníženie daní a odvodov síce môže byť prínosom pre zlepšenie finančnej a ziskovej situácie podnikateľskej sféry, ale určite sa nepremietne do zmiernenia sociálnych dopadov krízy a bez zvýšenia spotreby a odbytu ani do udržania a tvorby nových pracovných miest. Čiže v podstate by to len prispelo k ďalšiemu zvýšeniu verejného dlhu, avšak bez evidentného prínosu k cielenému riešeniu dopadov krízy. Neťahá to spotrebu, na sklad nikto vyrábať nebude.
Napriek tomu, že možnosti Slovenska na riešenie krízy sú značne obmedzené a limitované a navyše kríza má zdĺhavý priebeh, Slovensko má aj plusy, ktoré z dlhodobého hľadiska uľahčujú riešenie krízy a jej nepriaznivých regionálnych dopadov. Je to vysoký nazvime to verejný dlh z minulosti. Projekty budovania dopravnej infraštruktúry majú zmierňujúci dosah na krízu. Sú však nákladné, vytvoria len obmedzený počet pracovných miest a majú pomerne nižší multiplikačný efekt.
V tomto smere účinnejšia môže byť a treba to vziať ako prioritu, výstavba sociálnych a komunálnych bytov, kde oproti vyspelým krajinám značne zaostávame. Je aj menej nákladná a má multiplikačný efekt na celý rad odvetví priemyslu (stavebné látky, drevársky a nábytkársky priemysel, textil, biela technika).
Rovnaký a dlhodobo stabilizujúci účinok má budovanie vodovodov, kanalizácii a čističiek vôd. Voda a služby spojené s ňou majú charakter tovarovej produkcie s dlhodobým fakticky stálym prínosom pre rast HDP. Okrem toho, že pomáhajú riešiť aj regionálnu diferenciáciu, trvale robia kvalitnejším a kultúrnejším život občanov. K tomu možno účinne využiť aj fondy z EÚ.
Ďalším a z dlhodobého hľadiska aj prispievajúcim k energetickej bezpečnosti Slovenska je prínos z realizácie projektov na väčšie využitie zdrojov obnoviteľnej energie a biotechnológii. Možno z výnimkou pôdy pre pestovanie plodín a potravín na energetické účely. Ohrozuje to do budúcnosti potravinovú bezpečnosť Slovenska. Udržanie optimálnej ceny potravín z hľadiska spotrebiteľov, ale aj producentov môže prispieť k zmierneniu sociálnych dopadov krízy.
Možno si to neuvedomujeme, ale Slovensko má (aj niektoré iné krajiny) obrovskú psychologickú výhodu preto netreba vidieť veci absolútne čierne a bezvýchodiskovo. Podobnou situáciou naši občania už prechádzali v rokoch 1991 až 2002. Do značnej miery situáciu v spoločnosti vylepšoval rozvoj šedej ekonomiky. To môžeme čakať aj dnes a zrejme to povedie k zvýšeniu aj sociálnej solidarity v spoločnosti. Netreba tomu klásť nejaké mimoriadne prekážky.
Čo však štát musí tvrdo postihovať, to je možnosť nárastu čiernej ekonomiky, ale aj zneužívanie opatrení pre osobné a skupinové záujmy. To spoločnosť rozkladá a stalo to aj za vznikom krízy vo svete.
