Regulácia finančníctva
Regulačný rámec neudržal krok s finančnými inováciami, umožnil napríklad vykonávanie regulačnej arbitráže a vznik tieňového bankového systému. Dnes sa názory na príčiny rozdeľujú najmä do dvoch táborov. Prvý hovorí, že príčinou krízy bola nízka regulácia predovšetkým finančných trhov. Druhý za príčinu označuje nedostatočné stimulačné opatrenia. Čo sa týka regulácie, treba upozorniť, že v USA po kolapse technologických trhov, a najmä po kolapse veľkých firiem (Enron a World Com), vypracovali prísne opatrenia na hodnotenie podnikovej sféry.
V oblasti bankového sektora sa po úspešnom zavedení kontrolných mechanizmov nazývaných Bazilej I po ôsmich rokoch štáty konečne dohodli na zavedení nového systému nazývanom Bazilej II. Tieto mechanizmy na jednej strane otvárali pre bankový sektor možnosť stanovovať si mieru rizikovosti úverov, menili potrebu oprávok, ale na druhej strane významným spôsobom zvyšovali zodpovednosť bánk za štruktúru ich vlastného portfólia a znižovali nutnosť zásahov štátov pri sanovaní bánk. V oblasti poisťovníctva to bola norma Solvency II, ktorá sprísňovala a prehodnocovala mieru rizikovosti v jednotlivých poistných produktoch a poistných mechanizmoch.
Nemožno teda hovoriť iba o nízkej regulácii. Je pravda, že odstránenie Glass–Stegalovho zákona, ktorý ešte od čias veľkej hospodárskej recesie v roku 1933 oddeľoval investičné a retailové bankovníctvo, znamenalo otvorenie priestoru pre podnikanie investičných bánk, avšak zároveň zostali zachované kontrolné mechanizmy (takisto v oblasti emitentov akcií, obchodníkov s cennými papiermi, ratingových agentúr). Avšak samotné vlády pristúpili k uvoľneniu limitovania a regulácie, najmä komoditných trhov, čo po výraznom zmäkčení podmienok obchodovania viedlo k obrovskému nárastu obchodov na komoditných trhoch predovšetkým s ropou, energetickými médiami a potravinami. V roku 2008 to viedlo k extrémne vysokým cenám ropy, ropných produktov a základných potravín (pšenica, ryža a pod.).
Vznikol tieňový bankový systém v ktorom pôsobili SPV a iné subjekty, ktoré nepodliehali regulácii ako banky, ale plnili funkcie bánk. Krátkodobé záväzky v ňom financovali riskantné dlhodobé a pomerne nelikvidné aktíva. To sa dialo bez ochrany, ktorú poskytuje bankovému systému regulačný rámec.
