VPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA SLOVENSKO

Analýzu príčin súčasnej ekonomickej krízy je zrejme potrebné začať analýzou krízy vo finančnom sektore. Od začiatku osemdesiatych rokov sa v USA začal proces liberalizácie finančných trhov. Hlavným výsledkom tohto procesu bolo oslabenie regulovania úverovej činnosti bánk. Banky fakticky dostali právo samostatne definovať riziko investícií do trhových nástrojov a vytvárať na základe svojich výpočtov rezervy na tieto investície.
Vzhľadom na to, že rezervy bánk sú tvorené zo základného kapitálu, výška ktorého je obmedzená a zisk je tvorený hlavne úverovou činnosťou, takáto zmena pravidiel hry pochopiteľne umožnila bankám narastanie úverových portfólií. Nárastu objemu úverov v USA prispelo aj uľahčenie získavania krátkodobých zdrojov, keďže v Spojených štátoch postupne znižovali základné úrokové sadzby.
V procese schvaľovania úverov rizikovej klientele však zlyhali nielen banky, ale hlavne ratingové agentúry. Ich úlohou bolo posudzovať platobnú schopnosť budúcich dlžníkov. Od solventných s označením AAA/Aaa až po nesolventných, zaradených do skupiny D. Banky sa spoliehali na výsledky ratingov a údaje o dlžníkoch si už ďalej neoverovali. V priebehu niekoľkých rokov úroky začali rásť a dlžníci neboli schopní splácať úvery.
Peňažné ústavy nemali z čoho poskytovať ďalšie úvery a návratnosť poskytnutých pôžičiek začala byť takmer nulová, investície do finančného sektora neprichádzali. Investori sa začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy sa začali prepadať.
Medzinárodný menový fond vo svojej správe z októbra 2008 odhadoval, že kríza spôsobí straty za 1,4 bilióna USD. Je pravdepodobné, že tento odhad je podhodnotený a bude prichádzať k jeho pravidelnej revízii smerom nahor. Federálne výdavky USA na riešenie krízy už prekročili sumu 1,4 bilióna USD, pričom neexistuje garancia, že nebudú ďalej rásť.1
V súčasnosti vieme povedať koho kríza doteraz postihla, nevieme však povedať u čoho a pri kom sa definitívne zastaví. Je to teda proces, ktorý pokračuje naďalej. Finančný trh bol začiatkom, avšak nie koncom tejto krízy. Dá sa povedať, že problémy bánk a finančných inštitúcií automaticky pocítili aj firmy a ich zamestnanci.
Charakteristickou črtou súčasnej etapy krízy je výrazné sa angažovanie jednotlivých vlád, ekonomických zoskupení, či celosvetovo vytvorenej skupiny G20 na likvidáciu dopadov krízy. Prijímajú sa záchranné, či ozdravné balíky, ktoré však zatiaľ len zahladzujú najväčšie diery zatiaľ, čo ďalšie sa otvárajú. Rastú verejné deficity a dochádza k výraznému angažovaniu sa verejného sektora cez, ktorý sa má postupne oživovať ekonomika. Určite tieto aktivity vlád najmä v prvom období krízy boli nevyhnutné, aby sa zabránilo panike a snáď aj výraznejším spoločenským pohybom. V etape likvidácie dôsledkov sa neriešili príčiny, neriešila hodnotová a systémová rovina, ktorá musí v celosvetovom, či v globálnom ponímaní nastoliť nový menový, finančný a ekonomický mechanizmus. Slovenská republika obdobne reagovala na vzniknutú situáciu prijatím ekonomického balíčka, ktorý následne doplnila opatreniami. Rozsah a charakter opatrení viac menej zodpovedá filozofii iných európskych krajín. Nachádzajú sa v nej výrazne snahy nielen o pokračovanie, ale aj ďalší rast verejných investícií, osobitne do infraštruktúry – cestná a diaľničná sieť aj prostredníctvom PPP projektov, ďalej letisko Bratislava, oblasť energetiky a pod. Najvýznamnejšou firemnou investíciou v tomto období zrejme bude výstavba 3 a 4 bloku JE Mochovce realizovaná Slovenskými elektrárňami. Investície súkromného sektora, najmä developerského charakteru – byty, hotely, kancelárske priestory a nákupné centrá sa výrazne zredukujú. Realizované budú zrejme najmä tie investície, ktoré budú dofinancované z prostriedkov Európskej Únie. Vláda SR podobne ako mnohé iné vlády sa zatiaľ viacej orientuje na poskytovanie individuálnej pomoci (napr. automobilový priemysel) zatiaľ sa neorientuje na celoplošné opatrenia typu zníženie doby návratnosti DPH na dobu kratšiu ako 60 dní, čo by posilnilo obrátkovosť súkromného kapitálu a malo by celoplošný charakter, obdobne celoplošne aplikovaný model rýchleho a lacného úverovania malých a stredných podnikov, efektívne systémy štartovacieho kapitálu pre začínajúce inovatívne firmy, racionálnejšiu odvodovú zaťaženosť, či efektívnejšiu proexportnú politiku. Slovenská republika má exportne orientovanú ekonomiku, preto problémy firiem v zahraničí, ktoré dovážajú naše produkty, sú aj našimi problémami. Dôležité je, aby sme dokázali, čo najviac vykompenzovať tieto problémy rastom domáceho dopytu a dúfať, že čoskoro príde deň, keď už budeme poznať odpoveď na otázku: „Ako dlho kríza potrvá“.